Meno: Owari Hajimari
Kekkei genkai:Dōbutsu no shizen
Rank: Genin
Dedina:Konoha
Narodená:7.7 - Júl ( 15 rokov )
Fóbia: Vody. Výšiek a vody. Ak je voda hlbšia ako meter a dlhšia ako dva metre nevlezie tam a pocíti návrat spomienok k nehode pri trénenigu počas akadémie.
Popis kekkei genkai:Táto schopnosť pochádza od prvých ľudí, ktorí dokázali chodiť vzpriamene. Ovládajú niečo, na čo väčšina ľudí zabudla – svoju zvieraciu podstatu. Ide o o časť duše, ktorá si prechovala znaky zvieraťa majiteľa. Väčšina sa ju snaží potlačiť a len málokedy pustia na povrch svoje schopnosti, ktoré získali vďaka nemu.
Tí z klanu robili opak. Učili svoje potomstvo, aby ho pustili čo najviac na povrch, nech mu dali priechod. Pomaly získavali rýchlosť geparda, zrak sokola, dravosť tigra, silu medveďa. Vďaka tomu ich predpoklady sa stať ninjou boli viac ako väčšie. Ako sa pomaly rozvíjali dokázali manipulovať s energiou zvieraťa čo malo ale jedno mínus – dokázali ovládnuť len jeden živel a to len okrajovo. Ostatok úsilia venovali svojmu zvieraťu a jeho energií (chakre).
Ich techniky nie sú nejako drvivé, ale ich tromfom je technika s názvom Dōbutsu no shizen: Bīsuto no gazō, vďaka ktorej získajú fyzickú podobu svojho zvieraťa, čím i jeho fyzické schopnosti úplne, ktoré sa nedali v ľudskej ( napr. kvôli neprispôsobenej stavbe tela).
Povaha: Utiahnutá jak mača, samostatná a asociálna. Spoločnosti sa vždy vyhýbala. Ak nešlo o matku alebo brata. U nich bola celkom tvrdohlavá, nebojácna a rázna.
Príbeh: I. Prvé roky
Owari sa narodila slobodnej matke, Albínke a už o desať rokov staršiemu bratovi. Matka už bola staršia, pôrod ju oslabil, ale prežila. Lenže už pripútaná k lôžku v ich skromnému domu. Preto sa zväčša o dieťa s vlasmi farby platiny a pikookými očami, pri čom jedno vlastnilo farbu mliečnej čokolády a druha čírej oblohy.
Bola poslušné a učenlivé dieťa. Brat, čo kedysi myslel len na misie a na to, kedy sa konečne na nejakú, sa zmenil. Jeho zmysel života sa zmenil presne ako fotka na negatívum. Šlo mu len o to aby sa dostal čo najskôr domov a zbadal bytosť, ktorú má tak rád. Ako rástla a učila sa chodiť a rozprávať, začal ju potápať do tajov ninja umenia boja a prežitia. Každý tréning vždy podával formou hry a bol pyšný na svoju sestru a na to, ako sa učila. Pomaly a trpezlivo sa snažil zistiť jej zviera, ktoré sa má skrývať vo vnútri. V ich rodine to zväčša bola sova snežná, čo sa odzrkadľovalo i od Ablínizmu, vytrvalosti, pokojnosti a inteligencie. Lenže Owari bola iná. Utiahnutá jak mača, samostatná a asociálna. Spoločnosti sa vždy vyhýbala. Ak nešlo o matku alebo brata. U nich bola celkom tvrdohlavá, nebojácna a rázna.
Lenže popritom ich matka stále strácala život, pomaly ani ruku nezdvihla. Na smrť zo staroby to nevyzeralo, skôr na neznámu chorobu. Liečitelia robili čo mohli, každý hovoril to isté: „Staroba“. I cez to, že tomu nechceli veriť, nakoniec v noci posledný krát vydýchla. Owari si to obdobie moc nepamätá, mala ledva tri roky. Len to, ako celé dni jej brat preplakal v ich spoločnej izbe. Len myšlienka na Owariu ju znova postavil na nohy.
II. Akadémia
Do akadémie sa dostala ako osem ročná, čo bolo celkom skoro, bola medzi ostatnými najmladšia. Preto do spoločnosti moc nezapadla ale nevadilo jej to, Owari mala vždy svoj svet a radšej celý čas za lavicou presedela s opretou hlavou sledujúc dianie za oknom. Výklad ju moc nezaujímal. Buď to už vedela od brata alebo jej to prišlo príliš nudné. Ale i cez to všetko doháňala s bratom. Jeho „výučba“ bola zábavnejšia. Omnoho zábavnejšia.
Rozhodol sa ju učiť ich základnú rodinnú techniku. Cítil, že je už fyzicky i psychicky pripravená. Owari tomu venovala veľa úsilia a energie, predsa len sama chcela zistiť čo vlastne je. Len niečo v duchu jej niečo napovedalo o tom, že sova to nebude. Určite nebude. I cez očakávania súrodencov sa to pretiahlo asi o 2 roky čo pôsobilo jednu zásadnú vec – Owari nevenovala toľko úsilia Akadémií. A preto na prvých skúškach neuspela i cez to, ako základy ovládla.
To ju ale nakoplo a pár mesiacov na to prvý krát pocítila ten nádherný pocit premeny teľa na niečo štvornohé, ako sa jej celé telo pokrylo teplou pokrývkou, každý sval v tele sa jej skrátil, predĺžil poprípade nejaký zanikol alebo sa vytvoril. Najprv bola zmätená z ostrého a rýchleho zraku. Už tak mala od ostatných lepšie zmysly ale teraz to bolo o niečom inom. Pozrela na brata. Musela pozerať hore, takže asi nebola dva krát veľká.
V bratovej tvári sa najprv črtal údiv, ktorý sa premenil na niečo zvláštneho. Istú hrdosť, spokojnosť. Na to sa obzrela sama a srdce jej prekvapene stiahlo. Jej čistý biely kožuch prerývali čierne šmuhy- chvost, uši. Tiger. Síce ešte mladý, malý, ale tiger! Ako prvé sa rozbehla po lese, užívala si ten pocit slobody, rýchlosti, štyroch láb. I cez to, keby niekto zrazu zbadal v ich lese pobehovať Sibírskeho tigra asi by sa zadivil ale jej to bolo jedno.
Vďaka otvorení svojho zvieraťa začala okolie vnímať inak. Začala cítiť istú hrdosť, spokojnosť nad sebou. Ale to nezmenilo jej asociálnosť a strach z neznámych ľudí. A to sa posilnilo pri jednej nehode, ktorá sa uskutočnila pri tréningu u útesu.
Práve bola na rade prejsť lano, keď započula za sebou posmech detí. Zahryzla sa do pery, že to predýcha. Ale to nestačilo a jeden z nich za nepozornosti ich učiteľa pohol lanom a Owari hneď stratila rovnováhu a začala padať dole do vody. Sensei to spozoroval neskoro, tak mu ostalo len skočiť za ňou. Bolestivo dopadla do vody, čo jej vyrazilo dych a spôsobil stratu vedomia. Zobudila sa až doma, u brata, ktorý preklínal všetko čo sa dalo. Ba si vyčítal, že to bola jeho vina, že sa jej to stalo. Našťastie nič sa jej nestao. Čo sa týka po fyzickej stránke. Psychika len pochytila jednu fóbiu – z vody.
Stále sa radšej držala po boku brata a ďalej sa venovala tréningu a ďalším technikám ich rodiny. Našťastie v 15 sa jej podarilo spraviť skúšky.
Krvná skupina:0 Pozitív
Techniky:Bunshin no Jutsu
Kawarimi
Henge no Jutsu
